UNESCO

Jaskyňa Baradla
Je to najznámejšia a najdlhšia jaskyňa Maď...
Jaskyňa Béke
Jaskynná túra vedie cez pestré červené a b...
Jaskyňa Domica
Podzemný zázrak zvaný Domica V Antike bo...
Gombasecká jaskyňa
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej pla...
Jasovská jaskyňa
Prvá jaskyňa, ktorú na Slovensku sprístupni...
Jaskyňa Kossuth
V chotári obce Jósvafő sa nachádza jaskyňa...
Krásnohorská jaskyňa
Na okraji obce Krásnohorská Dlhá lúka objav...
Jaskyňa Meteor
Je to atraktívna závrtová jaskyňa v závrte...
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Unikátny prírodný výtvor v celosvetovom mer...
Jaskyňa Rákóczi
Táto nádherná jaskyňa sa nachádza pri obci...
Jaskyňa Imre Vass
Nachádza sa vo vonkajšom okruhu obce Jósvaf...

Jaskyňa Domica

Podzemný zázrak zvaný Domica

V Antike bola Styx desivou riekou, obtekajúcou celú ríšu mŕtvych, neprekročiteľnou hranicu podsvetia. Plaviť sa po nej mohol len Charón, prievozník duší zomrelých - iba riadne pochovaných nebožtíkov. Za cestu na druhý breh mu platili obolom, mincou, ktorá sa nebohým vkladala do úst. Živých smrteľníkov mohol prepraviť len vtedy, ak im bohovia dovolili, aby našli zlatú vetvičku.

Na Slovensku je Styx  podzemná riečka, ktorej tok za milióny rokov vyhĺbil v strednotriasových vápencoch Slovenského krasu jednu z najúžasnejších európskych jaskýň – Domicu. Nesmeruje do ríše zosnulých, ale do Maďarska, kde jaskynný systém pokračuje v Aggteleckom národnom parku pod názvom Baradla. Úzky prietok je na hranici v podzemí rozdelený mrežou, ktorá jasne vymedzuje platnosť medzinárodného práva aj v týchto hlbočinách. Kto by si teda chcel skrátiť cestu k našim južným susedom po tejto trase, cez mrežu sa nedostane. Okolo roku 1991 sa síce objavili hlasy volajúce po odstránení umelej prekážky a presadení voľného podzemného cezhraničného pohybu, čím by sa sprístupnil celý okruh obrovskej jaskyne, no okrem legislatívnych problémov to znemožnili najmä technické ťažkosti.  Zo slovenského úseku, ktorý má dĺžku 5358 metrov je pre návštevníkov sprístupnený zhruba dvojkilometrový okruh. Jaskyňa Baradla na opačnej strane hranice bola objavená dávno pred Domicou, s 25 kilometrami podzemného labyrintu patrí k najväčším jaskyniam sveta. Preslávil ju predovšetkým najväčší dvadsaťpäťmetrový stalagmit na svete, v Sieni obrov. Kto ho chce vidieť, musí vystúpiť opäť na povrch a prekonať hranicu tradičnou cestou, cez blízky, dnes už reálne nejestvujúci, hraničný priechod. Slovenským unikátom je však plavba po rieke Styx. Hoci ide o neveľký, 140 metrov dlhý úsek, zážitok tohto druhu patrí k ojedinelým v celej strednej Európe. Dopriať si ho však možno zvyčajne len v letných mesiacoch, pretože na jeseň a v zime sa voda rieky kdesi stratí a uvidíte len zakotvené lode na jeho brehu.

Hoci človek osídlil jaskyňu v dávnom staroveku a patrí tak k významným archeologickým náleziskám (našiel sa tu 35-tisícročný hrot oštepu zo staršej doby kamennej), v novoveku ju objavili až v roku 1926. Podľa najstarších obyvateľov pohraničnej dedinky Dlhá Ves, v chotári ktorej sa Domica nachádza, už turisti bývalého Uhorska cestou do Baradlanskej jaskyne sledovali v suchých mrazivých dňoch mohutný stĺp pary, vystupujúci zo zeme. Napriek tomu na svoje objavenie čakala až do 3. októbra 1923. Postaral sa o to dozorca miestnej finančnej stráže, colník Ján Majko. Tajomná priepasť ho natoľko fascinovala, že si zohnal povraz a karbidovú lampu a s troma kolegami vyrazil na prieskum. Podľa záznamov prírodovedca Vlada Čaploviča, spomínal Majko na prvý výskum Domice takto: „O 13-tej hodine stáli sme už nad priepasťou a ponúkali sme sa vzájomne k zostupu do nej. Žák sa odvolával na ženu a deti, že sa tedy nechce zabiť. Svoboda mienil, Že do toho pekla neliezol by ani čert a Pochylý netúžil po prvenstve. Uviazal som si povraz okolo drieku a priatelia spustili ma pomaly až na dno 14-metrovej priepasti...“ Keď potom za kolegom zliezli aj jeho kamaráti, naskytol sa im úžasný obraz. Mohutné skalné klenby, snehobiele kvaple, kvapľové vrchy, bohatá farebná výzdoba, štíty, cibuľovité stalaktity, pagodovité stalagmity, kaskádové jazierka, podzemný tok rieky Styx... V knihe o Domici z roku 1937 V. Čaplovič opisuje jaskyňu takto: „Na povale vidieť stalaktity, dolu stoja stalagmity. Niektoré sa už spojili a vytvorili štíhly stĺpik. Na stalaktitoch a brkách svietia kvapky vody ako diamanty. To znamená, že kvaple ešte žijú, keďže rastú a majú bielu, alebo žltočervenú farbu. Pokiaľ je kvapeľ tejto farby, dotiaľ žije, rastie, keď zošedivie, vtedy už prestal žiť – prestal rásť. Čím teplejšie je v jaskyni, tým rýchlejšie kvaple rastú. Voda totižto pri kvapkaní sa rýchlejšie odparuje a zanecháva celý obsah rozpusteného vápenca, neodnáša ho do potoka. Dlhoročným pozorovaním sa prišlo na to, že priemerný vzrast kvapľov možno odhadnúť na jeden milimeter za desať rokov.“

Šesť rokov po jej objavení, v roku 1932 Domicu slávnostne sprístupnili verejnosti a všetku jej nádheru s úžasom obdivujú turisti z celého sveta aj dnes. Samsonove stĺpy, Dóm mystérií, Sieň odvahy, Posvätná chodba, Gotický dóm, Rímske kúpele, Dóm indických pagod...Archeológovia tu stopujú pozostatky po záhadnom ľude tzv. bukovohorskej kultúry a prírodovedci skúmajú až 16 druhov netopierov. Za obhliadku určite stojí aj maďarský úsek jaskyne, Baradla. Najmä tamojšia obrovská koncertná sieň s úžasnou akustikou, čo návštevník ocení najmä počas hudobnej show, sprevádzanej hrou svetiel.
    Na Slovensku je zatiaľ známych 4 450 jaskýň, z nich dvanásť je sprístupnených pre verejnosť. No iba jaskyne Národného parku Slovenský kras, s kráľovnou Domicou a jej maďarskou partnerkou Baradla boli v roku 1995 zapísané do zoznamu UNESCO - Setového prírodného dedičstva – World Heritage. 

Fotografie:
-    Mgr. Tibor Ičo;
-    Ing. Michal Rengevič, Štátna ochrana prírody SR, Správa slovenských jaskýň (www.ssj.sk);
 

Foto dňa

Panoráma dňa:

Rožňava

Vyhľadávanie

 

Najčítanejšie články